Rab je deviaty najväčší chorvátsky ostrov, nachádzajúci sa v súostroví Kvarner, kde patria aj Krk, Pag, Cres, Lošinj a iné menšie otrovy a poloostrovy. Súostrovie sa tiahne na severe od Kvarnerského zálivu pri mesta Rijeka až po mesto Zadar na juhu, kde začína Pag. Organizačne partí Rab do Prímorsko-gorskokotarskej župy, ktorej centrom je mesto Rijeka.

Ostrov má na dĺžku 20 km, široký je od 3 do 5 km. Jeho rozloha je 90 km štvorcových a obýva ho približne 10 tisíc stálych obyvateľov. V sezóne sa tento počet výrazne zvyšuje vďaka turistom. Takmer všetci obyvatelia sú Chorváti.

Smerom na severozápad leží ostrov Krk, na juhovýchod Pag a na západ Cres. V okolí Rabu je niekoľko menších ostrovčekov, ktoré sú často cieľom výletných plavieb. Jeho severovýchodné pobrežie lemuje pohorie s najvyšším vrchom - Kamenjak (408 m). Ostrov je hornatý, prevažne z krasového vápenca, s vyše 300 prameňmi vody.

Označenie "ostrov slnka" dostal Rab vďaka vysokému počtu slnečných hodín a pre mierne, príjemné stredomorské podnebie. Proti studeným vetrom je od severu chránený kopcom Kamenjak. Z pevniny je vidieť len pustú stranu kopca, nehostinné skaly, ktoré zakrývajú druhú, podstatne väčšiu, zelenú časť ostrova. Rab je jedným z najviac zalesnených ostrovov chorvátskeho Jadranu. Prevládajú borovicové a dubové lesy a to z neho robí spolu s výparmi morskej vody klimatické kúpele.

Veľkým lákadlom ostrova sú pláže snáď každého druhu - od typických chorvátskych skál, cez kúpanie z móla, potom kamienkové, malé pieskové plážičky až po veľké pieskové pláže gréckeho typu alebo talianskeho typu.

Skalnaté pobrežie nájdete hlavne v letovisku Suha Punta, kde je hotelový komplex s lesíkom hneď vedľa mora a na niektorých miestach s vybetónovanými plochami medzi skalami, niekde dokonca so šmýkaľkami do vody. Nachádza sa tu tiež niekoľko malých pieskových plážičiek.

Slnenie sa na móle je možné takmer v každom letovisku. V niektorých (napríklad Kampor, alebo Gonar) je na dne mora piesok a more je veľmi plytké.

Kamienkové pláže nájdete v letoviskách Barbat, Banjol, v hlavnom meste a predmestí Palit. Ide o drobné kamienky, ktoré sú pohodlné na chodenie.

Vo všeobecnosti sú turistami najviac vyhľadávané pieskové pláže. Chorvátsko je na tento druh pláží dosť chudobné a na pobreží nájdete kde-tu malú pieskovú plážičku, tá je však väčšinou ďaleko od ubytovania. Na ostrove Rab je pieskových pláží hneď niekoľko.

Najväčšou je "Rajska plaža" v letovisku Lopar pri kempe a hotelovom komplexe. Pláž má niekoľko kilometrov a je dosť široká a navyše obklopuje záliv s plytkou vodou, takže je veľmi vhodná pre rodiny s deťmi. Pre úplne maličné deti je ako stvorená veľká piesková pláž v letovisku Kampor - voda je aj po 100 metroch ani nie po kolená. V Kampore je tiež niekoľko malých pieskových plážičiek a veľká zátoka s pieskovým dnom a plytkou vodou. Stredne veľká piesková pláž sa nachádza v Lopare - na opačnom konci letoviska ako Rajská pláž. V Lopare sa nachádza tiež niekoľko nádherných pieskových plážičiek, na ktoré sa však treba dostať pešo - netrvá to však viac ako 30 minút.

Ostrov Rab mal obyvateľov už v paleolite – staršej dobe kamennej. Na mieste terajšieho letoviska Lopar bola založená osada, ktorá trvala bez prestávok počas celého neolitu (mladšej doby kamennej), medenej a bronzovej doby, až do 4. storočia pred naším letopočtom, kedy na jej základoch vyrástla starogrécka vojenská pevnosť (zvyšky vidno aj dnes). V roku 360 pred Kristom osídlili Rab ilýrske kmene Liburnov, ktorí ho nazvali Arba (tmavý), podľa vtedy rozsiahlych lesov čiernych borovíc. V 2. storočí pred Kristom začali ostrov kolonizovať Rimania, ktorí si tu začali stavať letohrádky, kúpaliská, chrámy a divadlo, pre jeho príjemné podnebie a príťažlivú prírodnú scenériu, preto aj mesto Rab dostalo od nich prívlastok Felix Arba (šťastný Rab). O meste sa zmieňuje už 10 rokov pred Kristom jeden starorímsky doklad, ktorým ho vtedajší rímsky cisár Augustus Oktaviánus vyhlasuje municípiom a udeľuje mu samostatnosť.

Od 1. storočia sa stalo celé územie Dalmácie súčasťou Rímskej ríše ako provincia Dalmatia, ktorej nadvláda trvala až do rozpadu v 6. storočí, kedy územie najprv pripadlo Západorímskej, neskôr k Východorímskej ríši (Byzancii). Vplyv Byzancie bol malý, pretože začiatkom 7. storočia začali do Dalmácie prenikať kmene južných Slovanov.

Rab spolu s Pagom patria medzi prvé jadranské ostrovy osídlené Chorvátmi. V 9. až 10. storočí tu postupne vládli chorvátske kniežatá, neskôr králi – Tomislav (910-930) a Stepan Držislav (969-997), ktorý sa dal korunovať za kráľa Dalmácie a Chorvátska. Bol tiež uznaný byzantským cisárom, od ktorého dostal kráľovské insígnie. Koncom 10. storočia pripadol Rab Benátkam a od začiatku 11. do 12. storočia sa stal opäť súčasťou Chorvátskeho kráľovstva.

V roku 1075 sa Rab s prisľúbením sv. Krištofovi zázrakom zachránil od obliehania Normanov a od tej doby je tento svätec patrónom ostrova. Po vytvorení Chorvátsko-Uhorského kráľovstva v roku 1102 sa až do 15. storočia často menili panovníci. Významní boli kráľ Koloman (1102-1116), Gejza II. (1141-1162), Béla III. (1173-1196), Béla IV. (1235-1270), Ľudovít I. Veľký (1342-1382) a Ladislav Neapolský, ktorý v r. 1409 predal Dalmáciu Benátkam.

Pod vplyvom Benátok ostala Dalmácia, vrátane ostrova Rab, až do zániku Benátskej republiky v roku 1797. Po skončení napoleonských vojen (1808-1813) bol Rab v roku 1815 spolu so susednými ostrovmi a dalmatínskym pobrežím pripojený k habsburskému Rakúsku.

Po 1. svetovej vojne sa stáva Dalmácia súčasťou Kráľovstva Srbov, Chorvátov a Slovincov. Po 2. svetovej vojne patrí k Juhoslávii a od jej rozpadu v r. 1991 je súčasťou Chorvátskej republiky.

Pôvodné dedinky boli postupne premenené na tichšie, či rušnejšie prímorské letoviská.

"Hlavným mestom" ostrova je rovnomenné mesto Rab, ktorého stará časť je situovaná na vyvýšenom poloostrove, pod ktorým sa nachádza prístav. Ide o typické stredomorské mestečko s úzkymi kamennými ulicami a domami, kde to dýcha romantickou atmosférou. Uličky sú plné kaviarničiek, reštaurácií a obchodíkov. Nájdete tu kamenné námestia, kostolíky, vyhliadky a všetko to žije až do neskorého večera.

Pod starým mestom je prístav, kde kotví množstvo menších či väčších výletných lodí a ich majitelia prezentujú svoje atrakcie turistom. Na druhej strane prístavu je novšia časť mesta s vilkami a obchodmi. Tu je možné spraviť nákup v supermarkete ako sme zvyknutí doma, vybrať z bankomatu peniaze, alebo ich zameniť v banke. V meste Palit, ktoré je vlastne predmestím Rabu, je množstvo apartmánových domov, kde je možné sa ubytovať a byť pri mori, no na dosah k "centru".

Ďalšími letoviskami sú na pobreží Kampor, Lopar, Barbat, Banjol, Suha Punta, Supetarska Draga, Gonar a vo vnútrozemí ostrova Mundanje.